História
Obec založili na zákupnom práve začiatkom 14. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1330 ako (villa) Nicolay, Mykleusuagasa, Micloysuagasa, neskôr ako Miklossowcze (1773), Miklúšovce (1920), Miklušovce (1927); maďarsky Miklósvágás. Obec sa spomína v roku 1330 už ako dedina. Bola majetkom drienovských Abovcov a v roku 1427 mala 39 port. Koncom 15. storočia patrila Richnavskému hradnému panstvu, koncom 16. storočia Mariássyovcom, v 18. storočí Semseyovcom, Görgeyovcom, v 19. storočí Ghillányiovcom. V roku 1787 mala obec 84 domov a 588 obyvateľov, v roku 1828 mala 74 domov a 561 obyvateľov. Živili sa chovom dobytka, prácou v lesoch a poľnohospodárstvom. Aj po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Obec Miklušovce má zriadenú zaujímavú prírodnú exteriérovú galériu.
V obci Miklušovce je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (ÚZPF) evidovaná jedna národná kultúrna pamiatka:
– Gréckokatolícky kostol Narodenia Panny Márie – č. ÚZPF 326/0 – pôvodne ranogotický postavený koncom 13. storočia, obnovený po roku 1889. Jednoloďová stavba s presbytériom so štvorcovým pôdorysom, parcelné č. 1, 2.
Súčasnosť
Miklušovce ležia 481 m n.m. na východnom Slovensku, na južnom okraji Šarišskej vrchoviny, 30 km na juhozápad od Prešova v doline rieky Sopotnica. Mierne členitý vrchovinný povrch chotára tvoria kryštalicko – druhohorné a flyšové horniny.
Najviac členitý terén v Prešovskom okrese čo sa týka poľnohospodárskej činnosti.
Okolité lesy majú bohatú a rôznorodú faunu a flóru. Na svoje si prídu i hubári. Na rozľahlých lúkach a medziach rastú aj chránené rastliny (poniklec, veternica hájna, plavúň obyčajný).
V katastri obce sa nachádzajú vodné pramene vo väčšom množstve v lokalitách Barónske, Jaliny, Konáre, Za horu, Pod Skalu a Žľabky, z ktorého je napojený miestny vodovod.
Počas posledných štyroch rokov sa v obci podarilo vybudovať 3 drevené autobusové zastávky, ktoré zapadajú do tohto hornatého prostredia. Obec zabezpečuje stravu seniorom a imobilným občanom podľa ich potrieb. Bolo vymené a zrekonštruované verejné osvetlenie v obci, čím sa dosiahla úspora energie. V miestnom kultúrnom dome bola vymenená pôvodná gum. podlaha, za dlažbu, čím sa skultúrnilo protredie a vo väčšej miere sa využíva sála na rôzne podujatia (svadby, oslavy jubileí, krstiny, zábavy, akcie ku dňu matiek, detí a pod.) Akcia “Stretnutie rodákov 2008″ priviedla do rodiska mnohých, ktorí sa potešili stretnutiu so starými známymi a vrátila spomienky v čase. V lete 2009 bolo zrekonštruované detské ihrisko a začiatkom roku 2010 bola v obci prevedená rekonštrukcia miestnych komunikácií. V obci funguje detské divadielko Badros, pod vedením OZ Sapio, ktoré každoročne organizuje detské letné tábory pre deti z našej obce. V júli 2010 zorganizovala obec v spolupráci s OZ Sapio trojdňový humanitný tábor pre deti zo zaplavenej obce Ždaňa.
V roku 2011 OZ Sapio a OcÚ Miklušovce, vytvorilo na priestranstve neďaleko obecného úradu prírodnú exteriérovú galériu, v rámci “Dňa tradícií” v mesiaci máji. Na tejto akcii sa prezentoval rezbár Marek Mikluš, ktorý zhotovil dve drevené sochy a tie sa stali súčasťou exteriérovej galérie. Deti v obci mali možnosť tráviť svoj voľný čas vo víkendovom letnom tábore na chate Potok, zúčastniť sa ďalších aktivít, ktoré im pripravilo OZ Sapio /deň horolezcov, noc záhad, šarkaniáda, vianočné trhy a pod./. Obec Miklušovce sa prihlásila do súťaže “Dedina roka 2011″, kde získala ocenenie “Dedina ako pospolitosť” za príkladné a kreatívne formy spolunažívania všetkých vekových kategórií. Pri cintoríne bolo vytvorené priestranstvo na parkovanie a otáčanie sa áut, pre motorizovaných návštevníkov.
Oficiálna stránka obce: www.miklusovce.ocu.sk
