História
Obec založili na zákupnom práve začiatkom 14. storočia, zmienka o nej je z roku 1330 ako Selic, Telic, Sedlicz, Zedlicze, neskôr ako Sednicha (1386), Zedleche (1427), Sedlicze (1773); maďarsky Szedlice. Spomína sa v roku 1330 ako majetok drienovských Abovcov, v roku 1332 ju kúpili Drugethovci, v roku 1386 Drienovskovci. V roku 1427 mala obec 66 port a patrila k panstvu Richnava, v 18. storočí Semseyovcom, Görgeyovcom, v 19. storočí tu mali majetky Tahyovci a Hornouhorská banská spoločnosť. V roku 1787 mala obec 81 domov a 617 obyvateľov, v roku 1828 mala 101 domov a 759 obyvateľov. Obyvatelia Sedlíc boli známi stolári, kolári, drevorubači, povozníci, chovali dobytok, pálili vápno a obchodovali s obilím. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zhotovovaním výrobkov z dreva. V obci boli píly. V prevádzke bol kameňolom. Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove, Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Prakovciach.
V obci Sedlice, v južnej časti územia sa nachádzajú ložiská vyhradených a nevyhradených nerastov, s určenými dobývacími priestormi dolomitu – stavebného kameňa. V severnej časti v údolí horného toku Sedlického potoka sú dva asi 5 árové prírodné rybníčky, ktoré nie sú v súčasnosti využívané. Pekná vyhliadka na obec sa naskytá z kopca Rešetka vo výške 576,9 m.n.m. Po ceste k nej sa nachádza prírodná rezervácia Dunitová skalka. Pri nej je zriadený náučný chodník. Hodnotným priestorom už v súčastnosti využívaným je tradične navštevované pekné miesto v lese, v južnej časti obce s miestným názvom Poľaň.
Súčasnosť
Obec Sedlice patrí k stredne veľkým obciam v Prešovskom kraji. Od jej okresného ako aj krajského mesta Prešov je vzdialená 26 km. Má vysoko rozvinutú infraštruktúru a svojim občanom dokáže poskytnúť mnoho kvalitných služieb.
Chránené územie – Dunitová skalka je prírodná rezervácia v Sedliciach. V chotári Sedlíc je od roku 1964 na ploche 0,35 hektára prírodná rezervácia Dunitová skalka so vzácnym povrchovým výskytom horniny dunitu (peridotit – hlbinná vyvretá hornina obsahujúca prevažne olivín, malé množstvo pyroxénu, amfibolu, biotitu, angitu, magnetitu a i.), s typickými hadcovými rastlinnými spoločenstvami. Je to jediné nálezisko hadcovej horniny na Slovensku v pňovej forme. Výlučne na túto horninu sa viaže výskyt dvoch vzácnych slezinníkov. Toto územie je navhrnuté za chránené územie európskeho významu siete NATURA 2000. Kataster obce Sedlice patrí aj do národného zoznam navrhovaných chránených vtáčích území s názvom Volovské vrchy. Je tu preukázané hniezdenie druhov bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov výr skalný (Bubo bubo), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), rybárik riečny (Alcedo atthis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), muchár sivý (Muscicapa striata), orol krikľavý (Aquila pomarina), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).
Oficiálna stránka obce: www.sedlice.sk
